Ručné (tieňové) zostavy tvoria chrbticu systému. Cvičia sa bez zbrane a učia princípy, ktoré sa potom prenášajú do práce so zbraňou aj do boja.
Gung Ji Fuk Fu kuen
Krotenie tigra v znaku gung
Najstaršia technika pochádzajúca z kláštora Siu Lam, vyvinutá Hung Hei Goonom po intenzívnom cvičení s opátom Chee Seenom. Gung Ji je považovaná za základnú formu Hung Ga. Útočné a obranné formácie boli vyvinuté na základe čínskeho znaku gung a forma sa podľa toho aj volá.
Táto technika učí žiaka základné pozície, buduje dôraz na postoji a rozvíja kapacitu dýchania. Je založená na pevnom postoji jazdca na koni a na sile predlaktí (mostové ruky). Je jednou z najdlhších a najťažších foriem štýlu — preverí študentov charakter, stálosť a rozhodnutie učiť sa tento bojový systém a neustále skúša jeho trpezlivosť. Zostava koordinuje myseľ, ruku a nohu pre súčasnú činnosť.
Fu Hok Seung Ying kuen
Tiger a žeriav
Patrí medzi najznámejšie a najpopulárnejšie techniky štýlu. Bola vyvinutá slávnym hrdinom južnej Číny Wong Fei Hungom, ktorý vychádzal z pôvodnej, oveľa kratšej zostavy tigra a žeriava od Hung Hei Goona.
Forma zdôrazňuje techniky tigra a žeriava, ich rovnováhu a vzájomné dopĺňanie. Tiger pomáha získavať odvahu, telesnú silu a dynamiku, posilňuje kosti a šľachy a rozvíja dýchacie schopnosti. Žeriav učí čulosti a rýchlosti pohybov, rozvíja techniku uhýbania a rovnováhy. Nájdeme tu techniky mostových rúk aj techniky s dlhým dosahom: nemilosrdné a mocné techniky tigra zastupujú metódu tvrdosti, kým ladné a uhýbavé techniky žeriava učia mäkkú metódu štýlu.
Sap Ying kuen
Desať foriem päste · päť zvierat a päť prvkov
Hung Hei Goon sa v kláštore Siu Lam naučil techniku Ng Ying — päť zvierat (drak, had, tiger, leopard, žeriav) — a techniku piatich elementov Ng Hang (zlato, drevo, voda, oheň, zem). Neskôr boli tieto techniky modifikované Wong Fei Hungom a tým vznikla forma Sap Ying.
Päť zvierat
Symbol prirodzenej mužskej vitality. Pohyby draka posilňujú vnútornú energiu hei. Drak je nadprirodzená bytosť — jeho doménou je sila a duch. Techniky sa cvičia dynamicky a izometricky ako typický juhočínsky hei gung.
Učí sústrediť silu a energiu hei do úderov končekmi prstov. Had útočí plynulo a rýchlo; vymrštené priame údery prstami zasahujú zraniteľné miesta na tele.
Známy pre svoje silné pazúry a extrémnu silu. Prsty sú pevne zovreté do tigrích pazúrov, ktoré sa používajú na trhanie, záseky, chytanie a údery; predlaktie slúži na zastavenie útokov. Tiger je stelesnením nekompromisnosti, odvahy a sily štýlu Hung.
Menšia šelma než tiger, preto jeho údery nie sú také silné — využíva mrštnosť, rýchlosť a šikovnosť. Leopardí boj je stelesnením pästných útokov, ktoré obsahujú viac než jeden úder vedený maximálnou rýchlosťou.
Trpezlivé zviera známe schopnosťou stáť mnoho hodín na jednej nohe. Učí rovnováhe, rýchlemu pohybu nôh a uhýbaniu. V obrane často využíva hákovací blok, ktorým si otvorí cestu alebo vychýli útok z dráhy — a následne útočí silným „zobnutím“.
Päť prvkov
Technika Ng Hang obsahuje silné a drvivé údery pästí — na rozdiel od Ng Ying, kde sa používajú techniky pazúrov.
Ťažké údery zadnou stranou pästí a predlaktia, pri ktorých sa celé rameno použije ako kompaktná jednotka. Podobajú sa úderom ťažkého kladiva, ktoré rozdrví všetko, čo mu príde do cesty.
Techniky na strednú vzdialenosť, pri ktorých je blok vedený súčasne s úderom. Pohyb dreva je základom pre pohyby ramien v Hung Kuen a najčastejšie slúži na obranu pred viacnásobným útokom.
Napodobňujú trieštivé vlny oceánu dorážajúce na pobrežie — švihové techniky s dlhým dosahom. Jedna ruka blokuje útočníkovu ruku a druhá ju súčasne pohybom zospodu nahor láme v lakti.
Rýchlo dopadajúce údery na krátku vzdialenosť napádajúce strednú časť tela a tvár. Typický je priamy úder známy ako slnečný — ohnivý úder. Údery ohňa nie sú také silné ako zlata alebo dreva, preto musia nasledovať rýchlo jeden za druhým.
Učí a rozvíja pevný základ. Údery sú založené na postoji zakorenenom do zeme, odkiaľ berú silu; tá je vedená cez nohy do pásu a končí v pevnom údere ruky. Štýl Hung Ga sa priraďuje práve k elementu zeme.
Tid Sin kuen
Železné vlákno
Najpokročilejšia vnútorná forma štýlu, vytvorená okolo roku 1850 Tid Kiu Samom, jedným z najlepších bojových umelcov v histórii Číny a jedným z Desiatich tigrov Kwangtungu. Jeho pravé meno bolo Leung Kwan; prezývku Tid Kiu Sam („železný most, tretí“) získal preto, že udržal šesť mužov na vystretej ruke a dokázal ich niesť sto krokov.
Z vedomostí, ktoré nadobudol na cestách, vytvoril Tid Sin kuen — formu obsahujúcu dvanásť mostov a taoistický hei gung. Základom hei gung v tejto forme je filozofia jin a jang, teória piatich elementov a piatich ľudských emócií. Vitálna energia hei má svoje centrum asi tri centimetre pod pupkom (daantin) a prúdi dvanástimi kanálmi prepojenými s dvanástimi životne dôležitými orgánmi.
Poznanie piatich prvkov a piatich emócií (radosť, hnev, smútok, strach, trápenie) je prenesené do dýchania. V Tid Sin je práca nôh obmedzená a forma je založená výhradne na pohyboch a duchu draka: rotačné pohyby tela spojené so zvukom, s rozdielnou intonáciou a ovládaním dýchania. So zvukom dýchania vychádza z vnútra žiaka druh sily. Pohyby sa cvičia s dynamickým napínaním, čo pomáha zvýšiť tok energie hei cez telo.
Tid Sin kuen je pokladom štýlu Hung Ga.
Lau Ga kuen
Pästnú formu začlenil do systému veľmajster Lam Cho na konci 30. rokov minulého storočia. Pôvodná forma pochádza zo štýlu Mok Ga a naučil sa ju tak, že sa díval na svojho spolužiaka menom Lau, ako ju precvičuje. Veľmajster Lam Cho zmenil postoje a niektoré ručné i nožné techniky a na počesť spolužiaka ju nazval Lau Ga kuen. Táto forma sa v školách línie veľmajstra Lam Cho učí ako prvá.
Jin Jeung kuen
Vojnová dlaň
Do systému ju začlenila rodina Lam Sai Winga. Forma obsahuje tvrdé boxovacie techniky pästí v postoji jazdca, techniky lámania využívajúce silu rotácie bokov a podmetové techniky. Zaujímavé je, že forma neobsahuje ani jednu techniku kopu. Vynikajúco dopĺňa systém.
Bang Bou kuen
Drvivý krok
Forma „modlivky nábožnej“, ktorú do systému začlenil veľmajster Lam Cho. Je to doplnková forma.