Lam Cho — známy tiež ako Lam Kwoon Kau — je druhým patriarchom štýlu. Bol žijúcim zástupcom takmer dvojstoročnej histórie a vývoja Hung Kuen a treťou generáciou od Wong Fei Hunga.
Narodil sa v roku 1910 v provincii Gwongdung, v dedinke Ping Chow. V útlom veku osirel a v piatich rokoch ho adoptoval a vychovával jeho strýko Lam Sai Wing. Staral sa oňho s láskou ako o vlastného syna, učil ho a trénoval. Okrem bojových umení sa venoval aj štúdiu dit da. Študoval u svojho učiteľa viac ako dvadsať rokov a zhromaždil obrovské skúsenosti v kung fu i v čínskej medicíne.
Lam Cho pomáhal strýkovi pri výuke v jeho Južnom centre pohybovej kultúry. V raných dňoch republiky sa presťahovali do Hongkongu, kde našli svoj domov. V šestnástich rokoch si otvoril vlastnú školu, no stále pomáhal strýkovi v jeho škole, ktorú od neho napokon prevzal. O niekoľko rokov neskôr otvoril viacero vlastných pobočiek — jednu v Sek Soi Kui Gai v obvode Wanchai a jednu v kowloonskom obvode Mong Kok na Nathan Road.
Majster aj lekár
Jeho nadpriemerná inteligencia mu umožňovala ľahko pochopiť aj iné bojové štýly. Pre jeho zručnosť ho už vo veľmi mladom veku ľudia oslovovali sifu. Vážili si ho pre jeho šľachetné skutky — často liečil chudobných zadarmo — no on zostal vždy skromný a mierumilovný.
Medzi jeho najznámejších žiakov patria Chan Hon Chung, Wong Lei, Lee Yat Ming, Chiu Kau, Ho See Kit, Ng Shui Hong, Wong Yiu Ching, Kong Buck Sam a mnoho ďalších. Sami sa stali inštruktormi a otvárali si školy nielen v regióne, ale aj v Amerike a po celom svete.
Vojna a odboj
Počas druhej svetovej vojny bol Hongkong okupovaný Japoncami a Lam Chova škola pri bojoch ľahla popolom. Lam Cho sa zúčastňoval protijaponského odboja. Japonci si boli dobre vedomí jeho postavenia, a preto sa snažili, aby sa stal členom ich miestnej správy — s jeho vplyvom by celú provinciu ovládli bez problémov. Lam Cho ponúknutými privilégiami pohrdol a ušiel na vidiek. Napokon sa uchýlil do rodnej dediny; keď sa tam ľudia dozvedeli o jeho návrate, hneď ho prosili, aby ich učil bojové umenia — a on to „nemohol“ odmietnuť.
Po skončení vojny sa vrátil do Hongkongu. Stal sa prezidentom Physical Culture Association, poradcom pre Boxers Associations Union a pre mnoho ďalších popredných združení.
Vďaka nemu sa umenie Hung Ga preslávilo aj celosvetovo — keď v 30. rokoch verejne vystúpil v revue pre anglické vojenské námorníctvo a pozemné vojsko v Hongkongu. Jeho vystúpenie naplnilo divákov i tlač posvätnou úctou a v londýnskych novinách vyšlo niekoľko článkov a fotografií.
Čím obohatil systém
Veľmajster Lam Cho zasvätil celý život dôkladnému štúdiu a zdokonaľovaniu štýlu. Do systému, ktorý sa skladal väčšinou zo silných techník prázdnych rúk, priniesol nové techniky zo severu Číny — spojil tak silu a stabilitu s rýchlosťou a pohyblivosťou. Doplnil štýl o nové zbrane a o sparingovú zostavu Fu Hok Deui Chaak (tiger a žeriav). Do systému začlenil aj formy Lau Ga kuen a Bang Bou kuen.
Zomrel 29. marca 2012 v hongkongskej Baptist Hospital vo veku 102 rokov. V jeho stopách kráčajú jeho synovia Lam Chun Fai, Lam Chun Chung a najmladší Lam Chun Sing.
„Keď učím, dávam do toho celé srdce a nič pred študentmi neschovávam.“
Fotografie z archívu
