Leví tanec je dobre známa čínska ľudová tradícia a dôležitá časť tradície školy kung fu. Je hlavnou súčasťou čínskych sviatkov a osláv, dôležitou časťou svadieb aj otvorení obchodov.
Školy kung fu mnohokrát predvádzali leví tanec ako krok k odstráneniu zlých duchov či prineseniu šťastia a blahobytu — v prípade, že bol správne predvedený. Tradičný leví tanec sa predvádzal spolu s ohňostrojom a delobuchmi, čo malo spôsobiť vyplašenie zlých duchov. Tento spôsob nie je bežný v západných krajinách, ale v mnohých častiach juhovýchodnej Ázie patrí stále medzi veľmi obľúbené.
Prečo patrí do školy kung fu
Leví tanec ukazuje ducha školy aj výkon samotných študentov. Škola kung fu, ktorá nemala skupinu predvádzajúcu tento tanec, bola považovaná za netradičnú. Spolu s technikami kung fu bol leví tanec odovzdávaný z majstra na študenta po stáročia.
Zručnosti potrebné pre leví tanec sú sila, energia, flexibilita, rovnováha a schopnosť improvizovať dramatické prvky. Ťažká levia hlava si vyžaduje tanečníka so silnými plecami a rukami, ako aj silné nohy pre správnu prácu nôh, ktorá predstavuje najrozmanitejšie postoje a kopy. Osoba predstavujúca telo a chvost je väčšinu času predklonená, preto potrebuje silný chrbát a nohy.
Veľa majstrov Hung Ga bolo známych svojím majstrovstvom v levom tanci. Majster Wong Fei Hung bol veľmi známy pre svoj excelentný leví tanec a nazývali ho aj kráľom levieho tanca. Počas dlhého revolučného odporu proti vláde dynastie Ching praktikanti štýlu Hung Ga často používali leví tanec na komunikáciu s inými čínskymi vlastencami.
História a pôvod
Hoci skutočný lev v Číne nikdy neexistoval, lev a tradícia levieho tanca majú v čínskej kultúre existenciu niekoľko tisíc rokov. Čínsky lev je skutočnému levovi podobný len veľmi málo, no napriek tomu hrá dôležitú úlohu v čínskom ľudovom umení. Čínska kultúra videla levov ako pokojné, nemé tváre a považovala ich za duchovné zvieratá vznešenosti a šľachetnosti.
Od tretieho storočia bolo možné vidieť pár stojacich levov pred vchodom do budov — úradných budov aj kláštorov — kde symbolizovali ich ochranu. Páry boli postavené tak, že po pravej strane bol samec a na ľavej samica; pod pravou labou samca bola červená guľa a pod ľavou labou samice kalich. Množstvo srsti na hrive leva predstavovalo dôležitosť budovy, ktorú ochraňovali.
Prvé zmienky o levom tanci sú zaznamenané zo skorej dynastie Čchin a dynastie Chan (3. storočie pred n. l.). Existuje veľa mýtov a príbehov o tom, ako a kedy vznikol, presné historické záznamy však nie sú.
Najpopulárnejší príbeh hovorí, že leví tanec vznikol počas dynastie Tchang (616 – 906 n. l.). Podľa legendy mal cisár jednej noci zvláštny sen, v ktorom sa objavil neznámy tvor a v ňom bol uložený jeho život a bezpečnosť. Nasledujúci deň si dal zavolať svojich radcov a vyrozprával im sen; jeden zo služobníkov mu vysvetlil, že ten tvor je zviera zo západu. Cisár preto nariadil, aby vytvorili leva, akého videl vo svojom sne. Lev sa tak stal symbolom úspechu, šťastia a blahobytu.
Iný príbeh hovorí o malej dedinke terorizovanej levom. Jeden z dedinčanov navrhol, že by sa mali zhromaždiť, zobrať staré hrnce a panvice a robiť strašný hluk — a tým leva odplašili. Podľa inej verzie sa dedinčania išli opýtať budhistického mnícha; ten leva skrotil a lev sa stal ochrancom národa. Tento mních je reprezentovaný veľkým budhom, ktorého väčšinou vidieť v juhočínskom levom tanci.